Curnute e mazziàte…!

‘Ncopp’ê ggiurnale stanno parlanno assaje ‘e nu fatto che, però, nu’ ppare c’ ‘a cchiù pparte d’ ‘a ggente àveno capito overamente. ‘A Repubblica Taliana già teneva int’ ‘a Custituzzione soja, a ll’art. 116, ‘e reggiùne ‘a statuto speciàle’, però cu ‘a reforma d’ ‘o 2001 ‘nce trasette dinto pure propio chella ‘autonomia devierzefecata’ che Llumbardia, Veneto e Emilia-Rumagna vanno cercanno, e cche manco ô Piemonte lle dispiace.  ‘Nzomma, pare propio c’ ‘o Nnord sano sano se sente accussì ttanto speciàle ca sta cercanno ‘e fa’ stabbelì pe llegge ‘a devierzetà soja.

 Quaccheduno parlaje ‘e na “spartènza d’ ‘e ricchepellune”, pecché addereto â parola ‘autonomia’ s’andivìna ‘a vuluntà d’ ‘e nurdiste ‘e se spartere ‘a ll’ati rriggiune, ma pe s’azzeccà cchiù mmeglio ê Paìse putiénte ‘e l’Europa.  Ma accussì, scrivette ‘o pruf. Massimo Villone ‘ncopp’ô ‘Manifesto’ d’ ‘o 26 ‘e giugno: «Jammo a ccagnà pe ssempe – cu n’accuordo privato ‘nfra na ministra leghista e cciérti rreggiune – uno d’ ‘e princìpie funnative d’ ‘a Custituzzione: appassà ‘a distanza ‘nfra ‘o Nnord e ‘o Ssud, int’a na pruspettiva mediterranea e p’apparà ‘e deritte».

Cuntinuano a ppresentà favezamente ‘o Mmeridione comme si fosse nu ‘mpaccio, nu ‘mpiédeco â parta vertulosa ‘e l’Italia che, senza chillo ‘ntuppo, putarria correre cchiù assaje. Chesto vo’ dicere che ‘a vecchia ‘quistione meridiunale’ s’è avutata int’a na strèveza ‘quistione settentriunale’, addò nu Nord chiéno ‘e vertute nu’ sse vurrìa cchiù ffa’ zucà ‘o ssanghe ‘a nu Sud sciampagnone, male guvernato e mmalandrino. Â scumpetura ‘e ‘stu pruciésso, chille ca pe cchiù ‘e 150 anne ce àveno culunnizzato e sacchiàto, cu ‘a trastula ‘e l’Unnetà ‘e l’Italia, so’ ppropeto chille che mmo ‘a vulessero sfravecà, pe sse libberà d’ ‘o ‘ntuppo d’ ‘e ‘terùn’…!

‘E bbuscie cu ‘e ggamme corte

Chiù ‘e tre secule passate, Basile scrivette ca: “La buscia è na scoppetta… che accide chi la spara”. Pe cchesto facette bbuono Marco Esposito quanno – ‘ncopp’ó ‘Mattino’ d’ ‘o 26 ‘e giugno – sprubbecàje una pe una “‘e ddiece buscìe d’ ‘o Scassa-Italia”. ’Ncopp’a ttutto, pure si è overo ca ll’autonomia sta dint’â Custituzzione, s’ha dda dicere ca lloco, però, se parla ‘e ghì ‘ncuntro ê speciàle asiggenze e bbesuògne ‘e nu particulare territorio, no ‘e nu suoccio mudello arraffa-arraffa pe ttuttequante. Siconna cosa, nun è manco overo ca fuje ‘o populo a ddecidere accussì, pecché sulo ‘e ddoje reggiune d’ ‘o Lombardo-Veneto faccettero ‘e referendum (cunzultive), addò vutajeno ‘o 45% scarzo, e  ppure ‘ncopp’a n’addumanna assaje lasca. E ppo’ è na palla ca, si lle dessero ‘sta specie ‘e autonomia, nun se luvasse manco n’euro ô Miezjuòrno. ‘Nfatte è cchiaro ca, si  darranno cchiù rresòrze a Llumbardia, Veneto e Emilia Romagna, senza ca s’aumenta ‘a spesa totale, sarranno denare sceppate ê reggiune cchiù ‘nguajate.

Diceno pure ca ô Ssud spennimmo assaje cchiù d’ ‘o Nnord, ma è n’ata buscia, pecché ô 2018 ‘e denare prùbbece spise pedùno p’ ‘e reggiune d’ ‘o centro-nord fujeno 18mila euro, mentre ‘e mmeridiunale s’accuntentajeno ‘e 15 mila euro. Nemmanco è overo ca ‘e reggiune songo cchiù sparagnune d’ ‘o Stato, pecché ‘e piccerelle comm’ ‘o Mulise spenneno ‘mméce assaje ‘e cchiù dd’ ‘e ggrosse. È na palla pure ca ‘a reggione Campania, pe l’adducazzione, spenne cchiù dd’ ‘o Veneto, pecché – ‘ncopp’a 100 abbitante – ‘a primma tene 15,6 studiente e prufessure cchiù vviécchie e mmeglio pavate ‘e cchiù, mentre ‘a siconna tene sulo ‘o 12,3% ‘e studiénte, e prufessure cchiù giuvene.

Chi sparte ave ‘a meglia parte?

Vanno dicenno ca pe nnu’ ffa’ dessipà ‘e denare prùbbece ‘nce vônno ‘e ‘fabbesuogne standardizzate’. Però fégneno ‘e se scurdà ca ‘stu sistema ‘nce steva ggià p’ ‘e Cumune d’ ‘o 2015, però fuje appricato malamente. Sicché, cu ‘sta loggeca, pare c’ ‘a ggente che ‘storicamente’ nu’ tteneva nu servizzio nu’ nn’àveno cchiù deritto ‘e ll’ate. E ppo’, ‘e nurdiste diceno ca vônno sulo ausà ‘e denare che stesso lloro àveno già cacciato pavanno ‘e ttasse. Però se scordano ca, int’a nu stato muderno e democrateco, ‘e cetadìne hann’ ‘a pavà ‘e trebbute, ma è ‘o Parlamiénto che stabbelisce addò s’hann’ ‘a addestinà chille denare.

Vanno cuntanno pure ‘a buscìa ca ‘sti accuòrde se putarriano cagnà doppo diece anne, però ‘e ddecisiune pigliate c’ ‘o reggiunalisemo devierzefecato nun se pônno cchiù ccagnà, si nun s’accummincia tutto ‘o pruciésso d’ ‘o capo e si nun ‘o ccercano stesso ‘e rreggiune. L’urdema buscia è ca chesta ‘spartenza d’ ‘e ricchepellune’ è na fauzarìa. Scrivette bbuono pirciò Marco Esposito: «Stabbelì – comme facettero ô frevàro d’ ‘o 2018 – ca chello che ttrase cu ‘e trebbùte raccòvete int’ô territorio nazziunale sarrìa n’énnece d’ ‘o fabbesuògno sarrìa comm’a ddicere ca nu riccopellòne, sulo pavanno cchiù ttasse, tene cchiù dderitto a avé adducazzione, sanitate, fràveche, tutéra pe ll’ambiente ecc., pe ttutte ‘e 23 materie ch’ ‘e reggiune stanno tenénno mente». Na jastemma puliteca ca, ‘nfino ‘e mmo, nu’ ss’era maje sentuta…

Ma ‘e ditte antiche nu’ ffallisceno…

Pe cuncrudere, permettìteme ‘e cità quacche ditto antico de lu populo napulitano che mme pare va a cciammiéllo cu ‘sti fatte. È overo ca na vota se diceva: “Chisto è ‘o munno: chi navega e cchi va a ffunno” o ppure: “’O pesce gruòsso se magna ô piccerillo”.  Però àti ppruverbie nu’ ddanno  còrpa ô ddestino, â mala sciorta, p’ ‘o fatto ca “ ‘o piécuro nasce curnuto e mmore scannato” e “‘o cane mòzzeca ‘o stracciato” Nu ditto antico, ‘nfatte, ce fa capì pure ca: “Quanno uno chiagne, ce sta sempe n’ato che rride”.  ‘A trista verità è c’assaje spisso – comme cuntava ggià ‘a favula grieca d’ ‘o lupo e ‘o pecuriello – nu’ ssulo “chi nu’ ttene denaro ave sempe tuòrto”, ma adderittura “ave cchiù raggione chillo c’accide ca chillo ch’è acciso”…!

Penzo che ‘sta vecenna d’ ‘o reggiunalìsemo devierzefecato addimostra na vota ‘e cchiù ca “‘o vòje chiamma curnuto a ll’àseno”, ma pure che ce âmm’ ‘a sta’ attiénte a chille che se metteno â parte ‘e chi vo’ sta spartenza d’ ‘e ricchepellune, pecché “’o pastore c’avanta ‘o lupo nun vo’ bbene ê ppecure”. Però se stessero attiénte pure ‘e lupe, pecché: “Chi semmena viénto raccoglie tempesta”, accussì comme ‘a ggente d’ ‘o Ssud nun s’ha dda scurdà ca “Nu populo falluto è nu populo fernuto”. E ppirciò, si propeto nun ce vônno cchiù ppe ccumpagne, pe vvìa ca nun ‘e ffacimmo currere bastantemente verzo l’Europa d’ ‘e ricchepellune, embé allicurdammoce ‘e n’urdemo pruverbio: “Cammisa ca  nun vo’ sta’ cu ttico, stracciala!”.